bolourar - verbo
bo·lou·rar
Indicativo |
---|
Presente
| Pretérito imperfeito
| Pretérito perfeito
| Pretérito mais-que-perfeito
| Futuro imperfeito
| Futuro perfeito (condicional)
|
bolouro bolouras boloura bolouramos bolourais bolouram
| bolourava bolouravas bolourava bolourávamos bolouráveis bolouravam
| bolourei bolouraste bolourou bolouramos / bolourámos bolourastes bolouraram
| bolourara bolouraras bolourara bolouráramos bolouráreis bolouraram
| bolourarei bolourarás bolourará bolouraremos bolourareis bolourarão
| bolouraria bolourarias bolouraria bolouraríamos bolouraríeis bolourariam
| Conjuntivo / Subjuntivo
| Imperativo
| Infinitivo
| Outras formas
|
---|
Presente
| Pretérito imperfeito
| Futuro
| Afirmativo (Negativo)
| bolourar
| Gerúndio
|
boloure boloures boloure bolouremos boloureis bolourem
| bolourasse bolourasses bolourasse bolourássemos bolourásseis bolourassem
| bolourar bolourares bolourar bolourarmos bolourardes bolourarem
| - boloura (boloures) boloure bolouremos bolourai (boloureis) bolourem
| Pessoal bolourar bolourares bolourar bolourarmos bolourardes bolourarem
| bolourando
Particípio passado
bolourado | bolourada | bolourados | bolouradas |
|
Flexiona como : amar
|