parabolizar - verbo
pa·ra·bo·li·zar intransitivo
Indicativo |
---|
Presente
| Pretérito imperfeito
| Pretérito perfeito
| Pretérito mais-que-perfeito
| Futuro imperfeito
| Futuro perfeito (condicional)
|
parabolizo parabolizas paraboliza parabolizamos parabolizais parabolizam
| parabolizava parabolizavas parabolizava parabolizávamos parabolizáveis parabolizavam
| parabolizei parabolizaste parabolizou parabolizamos / parabolizámos parabolizastes parabolizaram
| parabolizara parabolizaras parabolizara parabolizáramos parabolizáreis parabolizaram
| parabolizarei parabolizarás parabolizará parabolizaremos parabolizareis parabolizarão
| parabolizaria parabolizarias parabolizaria parabolizaríamos parabolizaríeis parabolizariam
| Conjuntivo / Subjuntivo
| Imperativo
| Infinitivo
| Outras formas
|
---|
Presente
| Pretérito imperfeito
| Futuro
| Afirmativo (Negativo)
| parabolizar
| Gerúndio
|
parabolize parabolizes parabolize parabolizemos parabolizeis parabolizem
| parabolizasse parabolizasses parabolizasse parabolizássemos parabolizásseis parabolizassem
| parabolizar parabolizares parabolizar parabolizarmos parabolizardes parabolizarem
| - paraboliza (parabolizes) parabolize parabolizemos parabolizai (parabolizeis) parabolizem
| Pessoal parabolizar parabolizares parabolizar parabolizarmos parabolizardes parabolizarem
| parabolizando
Particípio passado
parabolizado | parabolizada | parabolizados | parabolizadas |
|
Flexiona como : amar
|